oko-uraganu

Bdiem, lebo mi nedáš spať,
a pri tom snívam,
prikrášľujem mäkký povrch noci
farbami čo vnímam
iba ja.

Niečo si mi naznačila,
viem aký je plytký deň,
diktuje len sto krát opísaný diktát,
dnes v noci perom páva, krvou bohyne,
napíšem si vlastný sen.

Život je zlý kladkostroj,
mašina pre divé zvery,
zostrojil som vlastný patent
a poslal svoje údy napred
do sféry,
kde voľná duša velí.

Pijem odvar z mahagónu,
krájam svetlo nočných lámp,
cítim šepot neutrónu,
swimming in a velvet pond.
Láskam hebkú rudu,
zmrákam nebo koláčikmi,
píšem básne od Nerudu,
podpíšem sa výkričníkmi.
Dotýkam sa teplej kože,
prst na tepe hrdloreza,
topoľ, ktorý narásť môže,
za noc ako breza
ma teší viac než spása,
a tajomná sila pyramíd,
tam, kde  končí krása,
zasa,
budem bdelý život žiť.

S pomocou síl chaosu,
nájdem znova cestu,
do prístavu vzletných tieňov,
dimenzie pátosu,
k letiacmu mestu,
zdobenému nočnou srieňou.

Ja som tmavý ohňostroj,
kôň s hrivou peniacou,
prapodivná dreň.
Najkľudnejší nepokoj,
zaklincoval mesiacom,
nekonečný sen.