oko-uraganu

....to je jedna z výhod života v ére zlievania priestoru a kyberpriestoru oproti dobe renesančnej. Vtedy sme na hrady koňmo a nie v každom bola putyka. Ale šašky a básničky sa tešili všade veľkému obdivu. Snáď okrem mučiarne...Aj tam ich do stien nechtami vyryl Freus Lear. Básnik, ktorý, hoc bol zhrbený a od pohľadu nepríťažlivý, vynašiel liek na odpor. Iste, niekto ho pred ním už možno tiež použil...jemu ale nikto neradil. Na svoj hrb si pripevnil pod oblečením loptičku a tuniku si pomaľoval tak, aby to vyzeralo ako korytnačka. Keď videl, že to zaberá, pripevnil jej ešte nožičky, použil motúzy, dokonca ihlu a vytvoril vernú kópiu korytnačieho tvaru. Oživil ju veľkými bielymi gombíkmi namiesto očí, ktoré potom pomaľoval uhlíkom. Bola ako z kresleného filmu od Walta Disneyho. Freus, ten ale nemal o filmoch ani tušenia. Iba využil humor na prerazenie cesty k ľuďom. Po nociach prebdených s perom a vedrom atramentu, učil sa sám bruchomluvectvu. Uspel po nie príliš dlhej dobe a z jeho brka zatiaľ vyliezli šarmantné, odzbrojujúco smiešne, pritom duchaplné dialógy korytnačky s ním samým. Pomenoval ju Hugo. S Hugovou pomocou a svojim básnickým umom, získal si čoskoro náklonnosť mocných, ktorí si ho s obľubou volali ako plateného zabávača. Zažil priateľstvo, dokonca pričuchol k pravej láske. Získal bohatstvo a ovoňal pocit moci. Zakúsil šťastie o akom sa mrzákovi nemohlo snívať. S Hugom si nahrávali v dialógu a pokojne hodinu brúsili pointu za pomoci humorných veršov. Panovníci išli do kolien, smrkali do svojich zamatových vreckoviek a nevideli cez slzy smiechu. Hugo hral káravého mudrlanta, ktorý má večne pravdu....vedel Learovi vysvetliť prakticky celý chod vesmíru. Pri tom poukazoval na svoj pôvod: "prečo myslíte, že boh stvoril svet ako placku? aby pripodobnil korytnačku." Často svoj humor obrátil proti svojmu nositeľovi, vyčítal mu, že sa nevie spriateliť s ľuďmi, že nemá plány, chodí po krčmách. Freus Lear sa vykrúcal a zhadzoval vinu na korytnačku. Vyčítal jej, že ju musí všade stále nosiť, lebo by bez neho chvíľu neobstála alebo, že mu po nociach uždibuje z ucha a chlipne sa obzerá na jeho zadok. Takto žil od zrodu Huga 12 rokov. Potom ho za kacírstvo umiestnili do mučiarne. Iba pre výstrahu zlámať kosti na rukách. Pred tým bol ale deň a pol uväznený v kobke. Ak by niekto počul, čo sa tam medzi Freusom a jeho priateľom, Hugom, odohralo, zaručene by zošalel. On zošalel. Našli ho v neľudskej polohe, trasúc sa na podlahe, krv sa mu v ústach miešala s penou a z chrbta zazeral odkusnutý hrb. Nechtami bohato pokropenými krvou, popísal stenu mučiarne veršami:
TU LEŽÍ HUGOLÍN
ČO TEMNÝM ÚDOLÍM
CHVÍĽU MA VIEDOL
LEN ABY MA ZJEDOL
Pri mučení sa usmieval a myslel na lampióny. Veľa lampiónov