z toho mála, čo sa vie o anjeloch,
tých vyšších,
strážnych,
čo na nich pozeráme so zaklonenou hlavou,
v oblakoch,
tam, kde bežne prebývajú,
obláčiky snovajú,
v hravých vetroch tancujú,
huňatými krídlami,
si harfy spriadajú,
aby nám potom bez nároku na odmenu,
z čista jasna,
z neba,
prihnali sa,
BLESKOM!
BLESKOM!
BLESKOM!
na pomoc,
oči majúc uprené do hora,
modlíme sa k prvému aj poslednému,
ruky vzpäté,
keď osud pritvrdí,
vyváľa nás v hovne,
zdrapí za pačesy a vrhne do mlynčeka na ľudí,
bez hanby,
zje ťa morská príšera alebo pes
Komentáre